História

Svätý Martin, dnes už mestská časť Senca leží pod Karpatmi obklopená dubovo-hrabovými lesmi nazývanými Martinský les. Je súčasťou Podunajskej nížiny medzi Blatným, Šenkvicami a Viničným.

Stredoveká osada sa tu pravdepodobne objavila v 6.stor. po Kr. obývaná už Slovanským etnikom so svojim pohanským kultom. V tomto časovom úseku sa nevylučuje ani existencia slovanského hradiska v tejto lokalite. Časovo mladšie osídlenie potvrdené archeologickým výskumom je z 10. - 13. storočia.

V tzv. „kolonizačnom období" /v rokoch 1150-1250/ tu s veľkou pravdepodobnosťou vzniklo cirkevné patrocínium.. V rannom stredoveku sa na tomto mieste nachádzal benediktínsky kláštor, ktorého existenciu donedávna sprítomňovali ruiny a pozostatky starých múrov. V mestskom múzeu v Senci v archeologicko-historickej expozícii sa nachádzajú cenné listiny hovoriace o existencii kostola sv. Martina v blízkej osade Svätý Martin.

Vpádom a pustošením Tatárov na území vtedajšieho Uhorska v r. 1241 osídlenie zaniká a objavuje sa znova až v 14. storočí, kedy tu vzniká nová dedina, písomne doložená z r. 1409. V dokumente sa spomína kostol s kláštorom, ktorý vznikol pravdepodobne už v 12.storočl. Zničenie tejto dediny sa pripisuje tureckým hordám, ktoré tu plienili v r. 1663. Ich ničivými nájazdmi zaniklo v okolí Senca viacero dedín. Medzi nimi aj usadlosť Amsterdam., dnešný Červený majer. Na troskách stredovekej dediny vznikol majer územne patriaci do Šintavského pánstva.

V prvej polovici 20.storočia Československá republika zoštátnila pozemkovou reformou majer Svätý Martin a tým sa stala jeho vlastníkom. "Bývali tu bíreši pracujúci na tunajšom veľkostatku, ktorý až do roku 1945) spravoval ing. Pálka. Červeným majerom prechádzala hranica s Maďarskom.

Nových a trvalých obyvateľov prijal Svätý Martin takmer po troch storočiach v r. 1948 - 1949. Týmto sa datuje jeho nové osídlenie a písanie jeho novej histórie, ktorá sa nezaobišla bez pokory, odriekania, utrpenia a námahy.